Na tele každej grafitovej ceruzky je písmeno alebo číslo. Niekde je to HB, inde 2B, 4H alebo jednoducho číslo 2. Označenie hovorí o tvrdosti tuhy, teda o tom, ako tmavú a hladkú stopu ceruzka zanechá a ako veľmi sa bude rozmazávať. Poďme sa pozrieť, čo jednotlivé označenia znamenajú a ktorá tvrdosť sa hodí na písanie, kreslenie či do školy.
Z čoho je tuha ceruzky
Anglické slovo „lead” sa prekladá ako olovo, ale ceruzky nikdy žiadne olovo neobsahovali. Tuha sa tradične vyrába z troch zložiek: grafitu, hliny a vody. Väčšina dnešných ceruziek má navyše prímes vosku alebo iných látok, vďaka ktorým píšu jemnejšie.
Celé označenie tvrdosti vychádza z jediného pomeru:
- Čím viac grafitu, tým je ceruzka mäkšia. Píše tmavšie a hladšie, ale viac sa rozmazáva a rýchlejšie sa tupí.
- Čím viac hliny, tým je ceruzka tvrdšia. Stopa je svetlejšia a tenšia, hrot dlhšie vydrží ostrý.
Žiadna z týchto vlastností nie je lepšia. Ide len o to, na čo ceruzku potrebujete.
Čo znamenajú písmená H, B, F a HB
Európsky systém označovania stojí na dvoch písmenách a číslach pred nimi.
B označuje mäkkú tuhu. Číslo pred písmenom udáva, o koľko je mäkšia: 2B je mäkšia ako B, 6B je výrazne mäkšia ako 2B. Bežne sa vysvetľuje ako skratka anglického „black”, teda čiernosť stopy.
H označuje tvrdú tuhu, opäť so stupňovaním: 2H, 3H, 4H a tak ďalej. Vykladá sa ako „hard”, teda tvrdosť.
HB je stred stupnice a najuniverzálnejšia voľba. Ak neviete, kde začať, začnite tu a potom sa rozhodnite, či potrebujete tmavšiu alebo tvrdšiu stopu.
F leží medzi HB a H. Býva označované ako „fine” alebo „firm”, pretože dobre drží ostrý hrot pri písaní.
Pôvod týchto písmen má dve verzie. Česká spoločnosť Koh-i-Noor, predtým L&C Hardtmuth, si nárokuje autorstvo európskej klasifikácie a vysvetľuje písmená inak: B ako Budweis (České Budějovice), H ako Hardtmuth a F ako Franz, člen rodiny Hardtmuthovcov. Rozšírenejšia je nemecká verzia s „black”, „hard” a „fine”. Zaujímavosťou je, že spočiatku sa čísla nepoužívali vôbec, takže dnešná 5B by sa označila ako BBBBB.
Tabuľka tvrdosti ceruziek od 9H po 9B
Stupnica má dvadsať stupňov, ale v praxi vystačíte s piatimi až šiestimi.
| Označenie | Tvrdosť | Stopa | Rozmazávanie | Typické použitie |
|---|---|---|---|---|
| 9H – 6H | extrémne tvrdá | veľmi svetlá | žiadne | technické rysovanie, veľmi presné pomocné čiary |
| 5H – 3H | veľmi tvrdá | svetlá sivá | minimálne | technické výkresy, konštrukčné čiary |
| 2H | tvrdá | svetlá | minimálne | rysovanie, geometria, náčrty pred obtiahnutím |
| H | mierne tvrdá | jasná tenká | nízke | písanie s ostrou stopou, poznámky, diáre |
| F | mierne tvrdá | tenká, čitateľná | nízke | dlhé písanie, hrot vydrží ostrý |
| HB | stredná | vyvážená | stredné | univerzálne písanie, škola, testy, poznámky |
| B | mierne mäkká | tmavšia | stredné | písanie s malým prítlakom, náčrty |
| 2B | mäkká | výrazne tmavá | vyššie | skice, tieňovanie, kreslenie |
| 3B – 4B | veľmi mäkká | tmavá a sýta | vysoké | kresba, tiene, výrazná línia |
| 5B – 6B | veľmi mäkká | veľmi tmavá | veľmi vysoké | hlboké tiene, umelecká kresba |
| 7B – 9B | najmäkšia | takmer čierna | okamžité | výtvarná práca, rýchle skice, veľké plochy |
Stupnica sa v praxi zastavuje približne na 8B a 10H. Mäkšie tuhy majú taký vysoký podiel grafitu, že sa ťažko vyrábajú a lámu sa. Písanie ceruzkou 10H je zase porovnateľné s rytím klincom.
Európske písmená a americké čísla
Popri písmenách existuje aj číselný systém. Pochádza z americkej praxe, ale v našich papiernictvach sa s ním stretnete tiež, najmä pri školských ceruzkách. Obidva systémy sa navzájom prekrývajú.
| Číslo | Európske označenie | Kedy sa s tým stretnete |
|---|---|---|
| č. 1 | B | mäkká školská ceruzka |
| č. 2 | HB | najbežnejšia ceruzka, štandard v zoznamoch školských pomôcok |
| č. 2½ | F | menej časté, prechodná tvrdosť |
| č. 3 | H | tvrdá školská ceruzka na rysovanie |
| č. 4 | 2H | technické použitie |
Ak teda v zozname školských potrieb nájdete „ceruzka č. 2″, ide o obyčajnú HB. A ceruzka č. 3 je H. Na obaloch školských súprav sa toto číslovanie často uvádza ako gradácia, napríklad „súprava trojhranných ceruziek v gradácii č. 1, 2, 3″. Označenie č. 2½ pochádza z americkej praxe a u nás sa stretnete len zriedka.
Prečo 2B od jednej značky nie je 2B od druhej
Toto je najčastejšie prekvapenie pre každého, kto si kúpi svoju druhú značku ceruziek. Existuje zhoda v tom, ako by mala mäkká a tvrdá ceruzka pôsobiť, ale neexistuje záväzná norma pre presný pomer grafitu a hliny. Výsledok je, že 2B od jedného výrobcu píše viditeľne inak než 2B od druhého.
| Značka / pôvod | Charakter tuhy | Na čo si dať pozor |
|---|---|---|
| Faber-Castell (Nemecko) | vyvážená, hladká, konzistentná v celom rade | dobrá voľba, ak porovnávate tvrdosti a chcete predvídateľný výsledok |
| Staedtler (Nemecko) | o niečo tvrdšia a suchšia pri rovnakom označení | vhodná na rysovanie, na tieňovanie pôsobí svetlejšie |
| Koh-i-Noor (Česko) | tradičná receptúra, menej vosku, tvrdší charakter | pri kreslení môže byť potrebné siahnuť o stupeň nižšie |
| Japonské značky (Tombow, Mitsubishi) | viac voskov a prímesí, mäkší a tmavší dojem | japonská HB pôsobí ako európska B, stopa je tmavá bez rozmazávania |
| Blackwing (USA) | nepoužíva stupnicu H a B vôbec | štyri úrovne podľa modelu, pozri nižšie |
Európske ceruzky bývajú vo všeobecnosti tvrdšie než japonské a americké, pretože sa vyrábajú tradičnejším spôsobom s menším podielom voskov. Japonské tuhy naopak dosahujú tmavú stopu bez toho, aby sa hneď rozmazávali.
Osobitným prípadom je legendárna značka Blackwing. Ceruzky nemajú na tele žiadne H ani B a tvrdosť sa rozlišuje podľa modelu: Blackwing v matnom čiernom prevedení je najmäkšia, Pearl je vyvážená, model 602 je pevný a Natural extra pevný. Čiastočne ide o marketing, čiastočne o to, že receptúra s netradičnými prímesami sa bežnou stupnicou opísať nedá. Ak vás značka zaujíma, spomínali sme ju aj v článku o spolupráci Moleskine a Blackwing.
Praktický záver je jednoduchý: tvrdosť porovnávajte v rámci jednej značky, nie medzi značkami.
Mäkká ceruzka: aké označenie hľadať
Ak potrebujete mäkkú ceruzku, hľadajte na tele písmeno B. Čím vyššie číslo pred ním, tým mäkšia tuha a tmavšia stopa.
- B je mäkká ceruzka na bežné použitie. Píše tmavšie než HB, ale ešte sa neroztiera po celej strane.
- 2B je najčastejšia voľba, keď niekto povie „chcem mäkkú ceruzku”. Hodí sa na skice, tieňovanie aj na písanie, ak tlačíte na ceruzku len zľahka.
- 4B a 6B sú už výtvarné stupne. Na písanie sa nehodia, pretože sa okamžite rozmazávajú a hrot sa tupí po pár riadkoch.
Opačným smerom platí to isté: tvrdá ceruzka má na tele H a čím vyššie číslo, tým tvrdšia a svetlejšia stopa.
V starších zoznamoch a na školských súpravách sa mäkká ceruzka označuje aj číslom 1, stredná číslom 2 a tvrdá číslom 3.
Ktorú ceruzku do školy
Pre bežné školské písanie je štandardom HB, teda ceruzka č. 2. Vydrží ostrý hrot, stopa je dobre čitateľná a dá sa čisto vymazať gumou.
Pri prvákoch a predškolákoch sa oplatí urobiť výnimku. Deti ešte netlačia na ceruzku rovnomerne a tenkú svetlú stopu často „doháňajú” silou. Mäkšia ceruzka B im uľahčí prácu: píše tmavšie aj pri malom prítlaku, takže dieťa nemusí tlačiť. K tomu:
- Trojhranný tvar namiesto okrúhleho alebo šesťhranného. Prst sa má kam oprieť a ruka sa menej unaví.
- Hrubšie telo, ktoré sa lepšie drží v malej dlani.
- Tvrdšie stupne od 2H vyššie nechajte na rysovanie na druhom stupni, na písanie sú príliš svetlé.
Ako si vybrať grafitovú ceruzku na písanie, kreslenie a rysovanie
Na písanie sa najlepšie osvedčia stupne od H po 2B. Tvrdšie ceruzky sú príliš svetlé na pohodlné čítanie, mäkšie sa rozmazávajú od hrany dlane, hlavne u ľavákov.
Na kreslenie neexistuje jedna správna odpoveď, závisí to od techniky. Ak začínate, vystačíte si so štyrmi stupňami: 2H na pomocné čiary, HB na obrys a 3B až 5B na tiene. Rozšírené sady s pätnástimi tvrdosťami sú príjemné, ale na začiatok zbytočné.
Na rysovanie a technickú prácu siahnite po tvrdších stupňoch od 2H vyššie. Držia tenkú čiaru rovnakej hrúbky a nešpinia výkres.
Mimochodom, sady označené ako „ceruzky na kreslenie” sa od tých na písanie nelíšia ničím okrem širšieho rozsahu tvrdostí. Vyrábajú sa rovnako, takže pokojne používajte to, čo vám sedí.
Ako tvrdosť súvisí s papierom
Tvrdosť si vyberajte spolu s papierom, nie oddelene.
Na hladkom papieri s vyššou gramážou vyniknú mäkké stupne. Stopa je sýta a rovnomerná, ale ľahšie sa rozmaže, preto pod ruku položte čistý list.
Na tenkom papieri v zápisníku sa mäkké tuhy rozmazávajú na susednú stranu a tvrdé stupne od 3H vyššie sa môžu do papiera zarezávať a nechávať ryhy. Tu je HB alebo B najbezpečnejšia voľba. Viac o tom, ako gramáž ovplyvňuje výsledok, nájdete v článku o gramáži papiera do zápisníka.
Na zrnitom výkresovom papieri mäkké ceruzky rýchlo vypĺňajú štruktúru a stopa pôsobí tmavšie, než by ste čakali podľa označenia.
Časté otázky
HB je stredná tvrdosť, presne v strede stupnice medzi tvrdými (H) a mäkkými (B) stupňami. Je to najuniverzálnejšia ceruzka na písanie aj bežné kreslenie a zodpovedá označeniu č. 2.
Čím vyššie číslo pri písmene B, tým tmavšia stopa. V bežnom predaji je najtmavšia 8B alebo 9B, no takáto ceruzka sa okamžite rozmazáva a na písanie sa nehodí.
Trojhrannú ceruzku so stupňom HB, prípadne mäkšiu B, ak dieťa tlačí slabo a stopa je bledá. Dôležitejší než presný stupeň je tvar tela, ktorý dieťa naučí správny úchop.
Mäkká ceruzka má na tele písmeno B, prípadne číslo pred ním. Najbežnejšou mäkkou ceruzkou je 2B. Tvrdá ceruzka má naopak písmeno H.
Áno, tuhy do mikroceruziek sa označujú rovnako, len k tomu pribúda hrúbka v milimetroch.
Tvrdosť ceruzky nie je vec vkusu ani prestíže, ale nástroj. Na písanie stačí jedna dobrá HB, na kreslenie sa oplatí mať tri až štyri stupne a pri rysovaní rozhodne tvrdšia tuha. Zvyšok je o tom, aký papier máte pod rukou a ako silno tlačíte.